Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Kalendár s 366 rozprávkami

30. 09. 2009
0
2
746
Autor
radost23

Rozprávky podla kalendára na každý den

Stražca pokladov

 

Zrazu z ničoho nič sa ozvala strašná rana s knižnice. Z najvyššej police padla roprávková kniha a otvrila sa na rozprávke Strážca pokladov. Babka , prečítaš nám rozprávku , ktorá sa otvorila , keď padla kniha s police , kričali deti jedno cez druhé. Jasné , odpovedala babka a dodala len čo upletiem ten riadok na Barborkinom svetríku. Barborka bola je najmladšia vnučka. A veěmi rada sa s babičkou húpala v kresle v ktorom plietla , ale oveěa častejšie čítala alebo rozprávala rozprávky. Babka doplietla riadok a začala čítať \"\\"\\"\"

Kde bolo , tam bolo za vysokými horami aj úzkymi dolinami a jedným potokom býval v v malej chalúpke na okraji lesa starý mních. Ten chodieval každý deň do lesa nazbierať si lesné plody. Až jedného dňa objavil strom , ktorý vydával vôňu akú do vtedy nikto nevídal a neslýchal a nadchla aj tohto staručkého mnícha. Jeho opát mu raz rozprával príbeh o tom strome , ale on si myslel , že si ho iba vymyslel a nie to , že by to mohla byť skutočnosť .Každý deň sa vracal k tomu stromu , aby sa pokochal v jeho nádhere. On mal doma tiež poklad nevídaný maličkú truhličku kde boli tajomstvá , ktoré nikto nevedel. Jedného jesenného dňa , keď sa opäť vybral do lesa na lesné plody ho zastihla nečakaná búrka tak sa bež schovať pod vetvy toho stromu  a v tom zbadal v kmeni dieru po údere bleskom. Tak sa do nej skryl a čakal kým sa opäť neukáže slnko. Z ničoho nič sa pred ním objavil malilinký človiečik – také malé chlapča. „Ahoooj , pozdravil sa , čo tu robíš ? “, ale mních sa nezmohol na slovo a ostal sa dívať na chlapča až po chvíľke keď sa mu vrátila reč tak povedal ,, No ahoj !“ prišiel som sem zbierať lesné plody a zastihla ma búrka , tak som sa sem schoval. A ty si kto? Ja som Janko s dedinky pod lesom a stratil som sa ešte pred týždňom , keď som tu bol s otcom na hríboch. ,, A to ťa nikto nehľadá !“ Nie , zaznela smutná odpoveď a po chlapcových lícach sa začali kotúľať veľké slzy . ,, Ale prečo ?“ nedalo to starému mníchovi pokoj . ,, Lebo si so mnou nevedia dať rady !“ ozvalo sa s neďalekého krovia. A Ty si kto ? zaznela po čase otázka. Ja som mních..,, A čo robíš v lese ?“ Prišiel som si nazbierať lesné ovocie a porozprávať sa so svojim Otcom.! ,, A to je tvoj otec v tom strome kde si sa ukryl pred búrkou“. ,,Nie mojim otcom je Boh , lebo som mních.“ Aha. ozval sa Janko Nechcel by si prísť zajtra ráno ku mne na čaj. Dobre , ozvalo sa s krovia a kým sa stačil mních obzrieť bolo chlapča preč. Nuž čo pôjdem domov . Kým sa totiž zhováral s chlapcom tak sa vyjasnilo a krásne svietilo slnko a vysúšalo na okolí stopy po búrke. Cestou domov nazbieral raždia na to , aby si večer a v noci mohol zakúriť a ísť spať. Pri chalúpke ho však čakalo milé prekvapenie. Celkom blízko kôlničky sa črtala kopa naukladaného naštiepaného a privezeného dreva na zimu i na vyrezávanie píšťal ako hudobných nástrojov. Nestačil sa tomu diviť kde sa to všetko zobralo , keď on sám si nanosil ledva na dva dni a dve noci dreva. Vošiel do chalúpky , zajedol si a pobral sa spať. Ešte predtým však si v modlitbe spomenul na dobrodinca , ktorý mu to drevo doniesol i nachystal pri kôlničku. Na druhý deň ráno sa zobudí na veľký buchot na dvere svojej malej chalúpky.   ,, Buch buch buch  , ozýva sa búchanie malých pästičiek na dvere.“ Kto je tam , ozve sa rozospato mních s postele.“ Janko.!!! odpovie chlapča . Poď ďalej , dvere sú otvorené. Mních medzi tým postaví na starý sporák kanvicu na čaj , nachystá dve šálky , lyžičku na med a kúsok citrónu. Kým voda zovrie posadí sa do izby k chlapcovi a pýta sa : ,, Nevieš náhodou , kto mi nakálal dreva a naukladal ho ku kôlničke ?“ Viem , zaznie tichá odpoveď. ,, Kto teda ?“ ,,Nepoviem ti dokedy mi neukážeš čo skrývaš v truhličke pod posteľou .“ Najprv mu to vôbec nechcel prezradiť , doteraz to neurobil ani pre najlepšieho kamaráta a má ju odhaliť malému chlapčaťu . Nevedel čo urobiť! Začal sa teda po tichu modliť a pýtal sa Boha , čo On na to povie , lebo on sa nevedel rozhodnúť sám od seba. Namiesto odpovede si iba povzdychol , ale napokon sa opýtal že čo je najcennejšie pre neho... Pre mňa je najcennejšia láska k človeku a zvieratám , odpovedal Janko odvážne . Po tejto odpovedi sa mních usmial a rozhodol sa odhaliť obsah truhličky pred chlapcom. Zašiel do kuchyne zobral dve šálky s vriacim čajom dve kôrky chleba a skyvu masla a džbánik s medom do izby. Keď dojedli tak mních vykročil k posteli zohol sa vytiahol truhličku a pomaly ju otvoril. Bolo v nej niekoľko pokladov , ktoré chcel chlapcovi ukázať. I opýtal sa ho či ma rozprávať k tomu aj svoj príbeh. Chlapec prikývol.

Mních sa nenechal dlho prosiť a začal rozprávať :

Táto červená stuha do vlasov bola mojej 12. ročnej sestričky , ktorú mi ako svoju najobľúbenejšiu darovala , keď som sa v 19 rokoch stal novic. Vtedy som ešte nevedel , že do dvoch mesiacov pôjdem na jej pohreb. Zomrela na záhadnú chorobu , ktorá ju obrala postupne o všetky sily až nakoniec skonala.

S týmto červeným autíčkom som sa hrával ešte ako malý chlapec a dostal som ho od dedka , ktorého som mal vždy veľmi rád a do dnešného dňa mi chýba  , a tomu už je vyše 16 rokov čo zomrel.

Tieto ošúchané fotografie pochádzajú s doby , keď som ešte nebol na svete- je to svadobná fotografia mojich rodičov ,  z mojich a sestriných krstín - tu už som bol na svete . Obrázok , ktorý bol vložený medzi fotografie bol umelecký portrét mojich starých rodičov,

ktorých namaľoval na Karlovom moste v Prahe pouličný umelec.

Drevený krížik na krku mám od starej mamy ako pamiatku na môj vstup do kláštora. A posledným pokladom v tejto truhličke je Sväté Písmo aj s obrázkami aj venovaním môjho prvého opáta , keď som zložil večné sľuby.

Truhlička hoci stará a ošúchaná pripomínala všetko to čo prežíval počas života. Kým bol však zahladení v minulosti a duchom neprítomný , chlapča dopilo čaj a potichu odišlo.

Keď zbadal , že chlapča pri ňom nie je , rozhodol sa si ľahnúť späť do postele , o pár minút už tvrdo spal a sníval o chlapcovi , ktorému prezradil skoro 60 ročné tajomstvo schované v malej ošúchanej truhličke.....


2 názory

radost23
30. 09. 2009
Dát tip
jednoducho som sa pomýlila preklep mozes citat dalej

Petrusha1
30. 09. 2009
Dát tip
"s" knižnice? "s" police? veěmi oveěa (môžem čítať ďalej, alebo to pokračuje v tomto nedbanlivon duchu?)

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru